Popredný americký ekonóm Paul Anthony Samuelson už nie je medzi nami (15. mája 1915 – 13. decembra 2009). Je autorom medzinárodnej a štandardnej učebnice Ekonómia (Economics: An Introductory Analysis), ktorá by nemala chýbať na polici kohokoľvek, kto chce vedieť čo je to ekonómia, alebo ekonomika. Ide o napredávanejšie ekonomické dielo všetkých čias.

Samuelson bol predstaviteľom ekonomickej školy, tzv. "neoklasickej synstézy", ktorá spojila do jednej koncepcie neoklasickú mikroekonómiu a keynesiánsku makroekonómiu. Východiskom jeho teoretických prístupov boli princípy termodynamiky.

"V dnešnej dobe špecializácie sa niekedy považujem za posledného zovšeobecňovateľa v ekonómii, so záujmami, ktoré siahajú od matematickej ekonómie až ku každodennej finančnej žurnalistike. Mojimi skutočnými záujmami sú výskum a vyučovanie", povedal o sebe (Oslava ekonomie, Academia, Praha 1994).

Prispel k rozvoju matematickej ekonómie, teórie správania spotrebiteľa, teórie všeobecnej ekonomickej rovnováhy, sformuloval model akcelerátora a multiplikátora, rozvinul Heckscher-Ohlinov princíp.

Zaoberal sa ekonómiou blahobytu, kde popularizoval podmienky Lindahl-Bowen-Samuelsona ako kritériá hodnotenia, či dané ekonomické podmienky vplývajú na stupeň blahobytu. Pripomeňme si, že v teórii verejných financií švédsky ekonóm Erik Lindahl podstatne rozvinul teóriu úžitku v daňovej oblasti Knuta Wicksella. Samuelson nadviazal na jeho teoretický model distribúcie nákladov na verejné statky cez analógiu politiky trhového mechanizmu. Pre mechanizmus verejných statkov je štandardným odporúčaním v oblasti daňovej politiky.

Samuelson sa zaoberal mnohými stránkami teoretickej ekonómie a taktiež matematickej teórie – lineárnym programovaním, ekonomickou analýzou, teóriou rastu, teóriou cien, teóriou príjmov, daňovým systémom, peňažnými teóriami, teóriou medzinárodného obchodu.
Paul Anthony Samuelson je laureátom Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1970. Dostal ju za "vedeckú prácu, ktorá rozvinula statickú a dynamickú teóriu, a ktorá bola prínosom k zvýšeniu celkovej úrovne analýzy v oblasti ekonomickej vedy."

Pracoval ako ekonomický poradca amerických prezidentov Kennedyho a Johnsona, ale aj ako konzultant mnohých hospodárskych a politických inštitúcií a neziskových organizácií.
Študoval na Chicagskej univerzite, Harvardovej univerzite, bol profesorom Massachusettského technologického inštitútu.

Bol prezidentom Medzinárodnej ekonomickej asociácie (1956 – 1959) a prezidentom Americkej ekonomickej asociácie (1961). Vyznamenali ho medailou Clarka (1947) a Národnou vedeckou medailou USA (1996).