Realita je však vo väčšine prípadov predstave ideálnej samosprávy značne vzdialená. Strategické materiály a Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja sú často len nevyhnutnosťou pre možnosť čerpania zdrojov z európskych fondov. Ciele v nich sú ťažko merateľné a väčšinou nie sú prepojené s rozpočtovanými výdavkami. Pri tvorbe rozpočtov sa stále využívajú princípy indexovania výdavkov z minulých rokov a napriek viacročnému rozpočtovaniu sa len minimálna pozornosť venuje rokom 2010 a 2011.

Implementácia programového rozpočtovania na slovenské samosprávy, stotožnenie sa s týmto systémom a využitie jeho potenciálu by mohlo pomôcť k významnému priblíženiu sa ideálnemu stavu. Programové rozpočtovanie je podľa Ministerstva financií „systém plánovania, rozpočtovania a hodnotenia, ktorý kladie dôraz na vzťah medzi verejnými rozpočtovými zdrojmi (rozpočet samosprávy) a očakávanými (plánovanými) výstupmi a výsledkami realizovaných činností, ktoré sú financované z rozpočtu subjektu samosprávy“. Teda okrem rozpočtovania v sebe integruje aj plánovanie, k plánovaným cieľom priraďuje financie a nechýba ani hodnotenie dosiahnutých výsledkov a výstupov.

Celý rozpočet pritom musí dodržiavať prísnu logiku. Programový rozpočet je manažérsky nástroj, ktorý dbá na to, aby vstupy (zdroje) smerovali k produkcii výstupov (služieb či tovarov). Činnosti samosprávy teda nemajú byť samoúčelné, ale majú byť výstupovo orientované. Výstupy sú v programovom rozpočte zachytené výstupovými cieľmi a merateľnými ukazovateľmi výstupu. Majú pritom spieť k dosiahnutiu výsledkov (spoločensko-ekonomických zmien k lepšiemu). Výsledky sú v rozpočte zachytené prostredníctvom krátkodobých a strednodobých výsledkových cieľov a k nim prislúchajúcich merateľných ukazovateľov. Výsledky, resp. zmeny o ktoré sa samospráva snaží, majú približovať želaný stav v danej kompetenčnej oblasti. Ten je v rozpočte zadefinovaný pod zámerom podprogramu či programu. Zámery v programovom rozpočte majú vychádzať zo strategických materiálov samosprávy a tak pomáhať napĺňať víziu a poslanie samosprávy.

Pre lepšie uchopenie programového rozpočtu je možné použiť príklad časti štruktúry návrhu programového rozpočtu mesta Pezinok na roky 2009 až 2011.

Program 5: Bezpečnosť
Zámer: Pezinok - najbezpečnejšie mesto v malokarpatskej oblasti
Financie alokované na úrovni programu

Výsledkový cieľ na úrovni programu: Zvýšiť bezpečnosť v meste do roku 2011
Merateľný ukazovateľ výsledku: Pocit bezpečnosti obyvateľov vyjadrený v %
Zodpovednosť: Mestská polícia

Podprogram 5.1: Verejný poriadok a bezpečnosť
Zámer: Nepretržitá ochrana verejného poriadku, majetku a bezpečnosť občanov
Financie alokované na úrovni podprogramu

Prvok 5.1.1: Hliadková služba
Výstupový cieľ: Zabezpečiť pravidelné hliadkovanie na území mesta
Merateľný ukazovateľ výstupu: Priemerný počet hliadkujúcich policajtov denne
Zodpovednosť: Mestská polícia
Financie alokované na úrovni prvku

Daný program pravdaže zahŕňa aj ďalšie podprogramy či prvky a celý rozpočet obsahuje spolu 16 programov. Na každej úrovni sú pritom alokované finančné zdroje na dosiahnutie daných cieľov.

V konečnom dôsledku však programové rozpočtovanie nemusí znamenať sľúbenú revolúciu v manažmente slovenských samospráv. Namiesto využitia svojho potenciálu môže byť samosprávami odsunuté na úroveň administratívnej povinnosti. Namiesto obľúbenosti v súčasnosti žne skôr nespokojnosť s dodatočnou prácou. Programové rozpočtovanie totiž nenahrádza systém pôvodný a samosprávy tak budú mať po novom rozpočty dva. Taktiež manažérske plánovanie, priebežné monitorovanie a výsledné hodnotenie pridávajú ďalšiu prácu všetkým zamestnancom samospráv. To celé sa deje spravidla bez zvýšenia osobného ohodnotenia a vytvára prirodzenú averziu zamestnancov. Tlak na transparentnosť a orientácia na reálne výsledky práce tiež nemusia byť vítané s otvorenou náručou. Pri analýze výsledkov implementácie programového rozpočtovania na úrovni verejnej správy sa pritom odhaľuje rizík oveľa viac.

Revolúcia v rozpočtovaní alebo nová administratívna povinnosť. Cieľovo orientovaný manažment výdavkov a približovanie vízie samospráv alebo ich plytké stanovovanie podľa metodiky MFSR. Obyvateľ na prvom mieste alebo samoúčelné a zotrvačné fungovanie samosprávnych úradov. Pomôcť by mohlo vyčlenenie zdrojov zo samosprávnych rozpočtov na implementáciu systému programového rozpočtovania, oceňovanie zamestnancov podľa dosiahnutých výstupov a výsledkov, nezávislý benchmarking samospráv, vyzdvihnutie najlepších príkladov a dlhodobejšia podpora zo strany MFSR. Využitie potenciálu programového rozpočtovania slovenskými samosprávami bude postupne odhaľované v nasledujúcich rokoch. Zostáva len dúfať, že prinesie aspoň časť pozitív, ktoré sa od neho očakávajú.

Ing. Miloš Moravčík

________________________________________________________________________________

Projekt pilotnej implementácie programového rozpočtovania spustilo Ministerstvo financií SR v roku 2008. Cieľom projektu je prostredníctvom programových štruktúr formulovaných v pilotných subjektoch úspešne implementovať programové rozpočtovanie v miestnej a regionálnej územnej samospráve pre návrhy rozpočtov na roky 2009 – 2011. Do projektu je zapojených 30 subjektov územnej samosprávy na území celého Slovenska - 3 samosprávne kraje, 3 krajské mestá, 13 okresných miest a 11 obcí (vrátane jednej mestskej časti). Konzultačné služby sú poskytované prostredníctvom expertov spoločnosti Hayek Consulting s.r.o., ktorá bola založená členmi a pracovníkmi Nadácie F.A. Hayeka s cieľom poskytovania ekonomického poradenstva pre samosprávy a verejný sektor. Autor je spolupracovníkom Nadácie F. A. Hayeka a Hayek Consulting na projekte pilotnej implementácie programového rozpočtovania. 

Viac informácií o programovom rozpočtovaní a jeho implementácii je možné nájsť na:
http://www.finance.gov.sk/projekt/
http://www.hayekconsulting.sk/