Súčasťou Lisabonskej stratégie je dospieť k najkonkurencieschopnejšej ekonomike.  Priblížením  sa k danej skutočnosti súvisí aj otázka tykajúca sa nezamestnanosti. Cieľom hospodárskej politiky každého štátu je aj dosiahnuť nízku mieru nezamestnanosti . Na odhalenie problémov súvisiacich s nezamestnanosťou, by môžeme rozpútať diskusiu so širokým záberom.

Pozrime sa na to cez čísla. Nezamestnanosť v Európe je 7,5 % kým v európskej dvadsať sedmičke je 7%.  Sedem percentná hodnota však zahŕňa v sebe veľké rozdiely vo veľkosti nezamestnanosti medzi jednotlivými členskými štátmi. Na porovnanie, krajina s najvyššou nezamestnanosťou je Španielsko, ktoré sa trápi s hodnotou 11, 9 % . Nemusíme však ďaleko zachádzať, a nájdeme krajinu s druhou najvyššou nezamestnanosťou v európskej dvadsať sedmičke. Hovorím o Slovensku, ktoré vykazuje nezamestnanosť 10,0 %. Avšak sú tu aj opozitá. Medzi ne patrí Holandsko, ktorého nezamestnanosť je 2,5 % a druhé miesto s najnižšou nezamestnanosťou je škandinávska krajina Dánsko s hodnotou 2,9 %.Prognóza nezamestnanosti je podľa analytikov rôzna. Kým štatistický úrad vykáže aktuálnu mieru nezamestnanosti, vieme si urobiť zhrnutie aj sami. Médiami ostrieľaná finančná kríza spôsobuje aj kolaps zamestnanosti. Deň čo deň počúvame nové vyjadrenia veľkých transnacionálnych firiem, ktoré chrlia negatívne správy o znižovaní počtu zamestnancov či už agentúrnych, alebo kmeňových. To ako bude vyzerať krivka nezamestnanosti na najbližší rok, asi málo kto vie. S rastúcou tendenciou miery nezamestnanosti sa budeme  stretávať ešte niekoľko mesiacov. I keď analytici hovoria, že finančná kríza sa nás priamo nedotkne, nie je to tak. A síce je pravda, že slovenský bankový trh je prekapitalizovaný, čo je silnou poistkou bánk, máme tu však druhú stranu, ktorá sa poistkou  nazvať nedá. Preto už teraz  hovorme o tom, že finančná kríza sa nás dotýka a celkom veľkou silou. To čo sa aktuálne deje v Španielsku, sa začne diať aj na Slovensku. Stavebný priemysel, a služby budú pociťovať silu tohto „neúspešného“ obdobia. Nepriamo  s nezamestnanosťou súvisia aj ceny bytov, ktoré začali sfukovať na reálnejšie hodnoty. Ľudia nie sú schopný vziať si na seba riziko, pretože nevedia s istotou povedať či budú schopný splácať úvery a teda či neprídu o svoje pracovné miesto. Môžeme sledovať aj to, že ceny bytov rádovo klesajú o 20 až 30 % a najnovšie ceny luxusných bytov padli až o neuveriteľných 40 %. Developerské projekty, o ktoré sa postarali veľké finančné skupiny, zanechávajú za sebou „jamy“. Niekoľko projektov, bolo pozastavených, a tak následne prišlo o prácu prišlo stovky ľudí. O tomto probléme sa však málo hovorí, keďže sa jedná triedu robotníkov, ktorý sú SZČO a teda to, že nemajú prácu nehlásia úradom práce. Na záver, asi nemôžeme povedať  s istotou  mesiac, kedy sa dostane zamestnanosť do normálu a prestane padať, ale vieme povedať, že nebude to tak rýchlo a teda minimálne v treťom kvartáli budúceho roka sa snáď situácia vo finančnom svete dostane uzdravovaciu injekciu a budeme môcť hovoriť o novovzniknutých pracovných miestach.