V prvom rade chcem napísať, že obdivujem reformnú odvahu minulej vlády. Na úkor popularity sa snažili vyriešiť mnohé chronické problémy Slovenska. Jedným z nich bol aj neudržateľní prvý pilier a s ním súvisiace demografické tendencie (termín demografická „kríza“ nemám rád). Je logické, že tak náročná reforma potrebuje vychytať mnohé muchy, ale začína ma hnevať jedna vec. Všetky debaty sa vedú len o DSS-kách. O výške odvodov v ňom, o prerábaní sporiteľov v nich, o tom ako vláda negarantuje výnosy, o tom ako málo ľudí chápe systém, či ho otvárať, či ho zavrieť a podobne.

Je dôležité, aby všetky parametre boli nastavené čo najlepšie a spoločnosť sa dohodla na určitých podmienkach. Tiež je dôležité, aby bol každý informovaný o systéme v ktorom je, aby sa mohol sám a zodpovedne rozhodnúť. Ibaže mám pocit, že kvantita nenahrádza kvalitu a všetky debaty idú na úkor toho hlavného – čo s prvým pilierom. Dovolím si povedať, že ten má viac múch ako ten druhý. A pritom ide o nosný pilier, z ktorého bude dostávať dôchodok skoro každý. 

Teraz vysvetlím, prečo nemám rád termín demografická „kríza“. Ako sa dnes ukazuje, systém ktorý spolieha na neustály rast nie je dlhodobo udržateľný. Na systéme neustáleho rastu stála aj Sociálna poisťovňa. Veľkosť populácie začína stagnovať a starneme. Napríklad ekonomika to ako krízu neberie. Počet ľudí pracujúcich v priemysle, či poľnohospodárstve klesá. Vzrastá počet nemanuálnych pracovných miest, kde sa vyžadujú napríklad aj vyšší vek a skúsenosti. Preto podľa mňa je výraz demografická kríza oxymoron.

Ako však možno zabezpečiť, aby budúci dôchodcovia mohli slušne vyžiť? Napadli mi 4 riešenia.

1.- Zvýšenie odvodov: ide o nepopulárne opatrenie, ktoré by bolo politicky ťažko priechodné. Už dnes platíme dosť vysoké odvody a treba priznať, že toto riešenie by nebolo ani  systémové, problém by len oddialilo. A osobne si ho ani neželám.

2.- Neskorší odchod do dôchodku: toto opatrenie bude v budúcnosti zrejme nutné. Okrem toho že dôchodcov pribúda, dožívajú sa aj dlhšieho veku. Najlepšie by bolo ho naviazať na nejakú štatistickú kategóriu, akou je napr. priemerný vek dožitia, alebo priemerný vek.

3.- Zreálnenie policajných a vojenských výsluhových dôchodkov: podľa môjho názoru je žiadúce, aby sa čo najviac harmonizoval vek odchodu do dôchodku aj týchto profesijných skupín s ostatnými. Podobne by to malo byť aj s výškou ich dôchodkov, ktorá mi príde neopodstatnená.

4.- Zatraktívnenie zamestnávania dôchodcov: tento bod považujem za najpodstatnejší, politicky najpriechodnejší a pritom najkontroverznejší. Čo tak umožniť dôchodcom pracovať? Ale nie v podobe ako je to dnes. Legislatíva by sa zjednodušila a tiež by zlacnela ich pracovná sila. Mohli by byť úplne oslobodený od odvodov a tiež od platenia daní, resp. od jej časti. Prípadne by nemuseli pri odchode dostávať odstupné (na tom ale netrvám). Sociálna poisťovňa by im podľa výšky príjmov krátila dôchodok až po nulu. Pre zamestnávateľov by sa tak stali atraktívnejšími kvôli nízkej cene práce a štát by ušetril na výplate dôchodkov. Pritom by to bolo celé na princípe dobrovoľnosti. Tu je ale možné namietať, že takého zvýhodňovanie jednej skupiny obyvateľstva by zvýšilo nezamestnanosť inej skupine obyvateľstva, napríklad mladých ľudí. Taká to situáciu môže nastať, ale návrh vychádza z premisy, že bude vytvárať tlak na zvyšovanie flexibility trhu práce. Ak totiž množstvo sociálnych istôt a práv robí systém dlhodobo neudržateľným, časť z nich musí byť zmenená.

Osobne dúfam, že táto, alebo niektorá z budúcich vlád siahne po 2., 3., alebo 4. kroku a rozumne ich skombinuje. Lebo len vtedy bude mať druhý aj tretí pilier naozaj zmysel. Keď budú súčasťou udržateľného systému.