Tie motivujú ľudí viac šetriť, čo zníži deficit bežného účtu. V období okolo roku 2000 však kulminovala dot.com.kríza. Keďže vtedy som ešte nemal ani občiansky preukaz, skúsim odcitovať časť Wikipedie. Išlo o to, že investori očakávali obrovský rast obchodovania na internete. Keďže firmy väčšinou negenerovali zisk, tak žili z peňazí investorov a cieľom bolo firmu predať skôr, ako tieto peniaze dôjdu. Bublina praskla a FED preto nereagoval na rastúci dopyt po hypotékach rastom úrokovej miery. Naopak, tá prudko klesala. Z 6,5% v roku 2000 až na 1% v roku 2004. V tomto prostredí vznikol vysoký dopyt po úveroch. Inflácia pritom bola na nízkych úrovniach kvôli rastu produktivity práce, silnej konkurencii a lacným čínskym výrobkom. Čiže jedna menšia bublina sa takto preliala do druhej a väčšej. Tiež sa kumulovali aj dlhodobé problémy USA. Keď vďaka úverovej expanzii začala už rásť aj inflácia, začal FED zvyšovať úrokové sadzby. To bolo v roku 2004.

V tomto roku sa stala ďalšia významná udalosť. Bola schválená novela zákona o osobnom bankrote, ktorá mala sprísniť podmienky. Osobné bankroty v USA sa dovolili obyvateľom elegantne vyvliecť z časti dlhov. Počet osobných bankrotov tak rástol ruka v ruke s rastúcim množstvom pôžičiek a jeho výhodnosťou pre dlžníka. Tento zákon sa však z časti minul účinkom. Aj keď počet osobných bankrotov klesol, rastúca tendencia mu zostala.

Po druhé si treba uvedomiť, že hypotekárny trh bol v USA značne deformovaný. Spoločnosti Fannie a Freddie Mac boli založené štátom. Aj keď neboli štátne, nakupovali cenné papiere kryté nehnuteľnostami a pomáhali udržiavať likviditu na trhu. Ako aktíva mali rôzne nehnuteľnosťami kryté dlžné úpisy a ako zdroj nízko úročené, štátom garantované dlhopisy. Mali za cieľ zabezpečiť bývanie väčšine Američanov. V roku 2008 spravovali, či garantovali takmer polovicu hypotekárneho trhu, ktorý mal hodnotu 12 biliónov dolárov. Vytvoril sa tak biznis model, kde banky ponúkali lacné hypotéky aj na 100% nehnuteľnosti a tých najrizikovejších sa mohli ľahko zbaviť. Keďže de facto za celým týmto stál štát, tieto rizikové papiere sa kombinovali s bezpečnejšími aktívami a ľahko predávali von. Však kto by už len neveril USA.

Klincom do rakvy boli podľa mňa neefektívne a aj častokrát impotentné regulačné úrady. Aj keď považujeme USA za krajinu neobmedzených možností, či baštu liberalizmu, nie je to úplne tak. Pravda je, že v niektorých oblastiach je USA nepreregulovanejším štátom na svete. Platí to aj pre bankovníctvo a obchody s cennými papiermi. Napr. po krachu Enronu (2001) bol navrhnutý Sarbanes – Oxleyov zákon, tzv. SOX. Zaoberá sa transparentnosťou, presnosťou účtovníctva, sprísnením interných kontrolných systémov a s prísnym postihom hospodárskej kriminality. Ide o jeden z najprísnejších zákonov svojho druhu vôbec. Bol tiež dôvodom, prečo americké burzy zaznamenávali klesajúci počet primárnych emisií, z čoho ťažili práve  európske burzy, ktoré sú liberálnejšie. V USA vzniklo v priebehu rokov toľko regulátorov, že vyznať sa v ich kompetenciách je problém. A ani ich existencia negarantuje výsledky. Ako

v prípade hypotekárnych agentúr Fannie Mae a Freddie Mac. Investori kupovali ich bondy bez toho, aby dozerajúci orgán, Office of Federal Housing Enterprise Oversight, vôbec niekedy pripustil nejaký problém,  alebo nafukovanie realitnej bubliny. Pritom už v roku 2002 sa vo Wall Street Journale ozývali hlasy, že nie všetko je v poriadku. Na záver chcem ešte pripomenúť Community Reinvestment Act z roku 1977, ktorý uložil bankám povinnosť poskytovať hypotéky aj chudobnejším občanom a zákon, ktorý bol schválený za Billa Clintona. Ten umožnil rizikové úvery dávať do podoby cenných papierov a obchodovať s nimi.

Mnoho regulácií, či zákonov na ochranu spotrebiteľov, či reguláciu bánk, poisťovní, atď. viedlo k falošnému pocitu bezpečia a pritom navádzalo k zlým návykom a zníženej opatrnosti. A bublina zrazu praskla.

A pár starších citátov, ktoré majú svoju hodnotu aj dnes:

 Viniť špekulantov z finančnej krízy má svoje korene ešte v antickom Grécku. Je to takmer vždy tá nesprávna reakcia. (Larry Summers)

Všetko, čo vieme o globálnej finančnej kríze je to, že o nej vieme veľmi málo. (Paul Samuelson)

Jediným dôvodom, prečo skoro všetky americké domácnosti nemajú slona je, že im ho ešte nikto neponúkol so zľavou a na výhodné splátky. (Mad Magazine)