Finančný kapitál má privilegované postavenie. Kapitál je mobilnejší v porovnaní s inými faktormi výroby. Pretože je predzvesťou „prosperity“ jednotlivé krajiny súťažia, aby ho získali. Finančné trhy sú väčšinou mimo kontroly národných, ale aj medzinárodných inštitúcií. Magická moc trhu sa však rozpadáva - stáva sa mýtom.
Zvolil som si tento nadpis,
lebo to pokladám za rozhodujúcu otázku dneška, zvlášť ekonomickú otázku. Vieme
ako funguje ekonomický systém kapitalizmu? Máme jasný obraz o tom ako
vyzerá „ekonomický stroj“ kapitalizmu? Nebudem problém dlho rozoberať, ale
ukážem konkrétny problém súčasného fungovania EÚ.
Slovenská
obchodná a priemyselná komora (SOPK) každoročne vyhodnocuje stav
podnikateľského prostredia. Robí to na základe štatistických údajov, ktoré
získava oslovením členov komory. Zbiera ich štandardizovaným dotazníkom.
Niektoré jeho otázky sa opakujú už niekoľko rokov. Nie je reprezentatívny
prieskum všetkých podnikov sídliacich na Slovensku, ale jeho výsledky hovoria
o tom, že existujú určité trendy v názoroch podnikov na podnikateľské
prostredie.
Všetci ich vidíme, všetci ich poznáme a takmer každý deň sú nám na očiach... Nie, nehovorím o televíznych celebritách a ani o fešandách na našej škole, ale o ekonomických analytikoch z bánk a think tankov (sem-tam sa k nim pridá niekto zo SAV-ky). Sú to ekonómovia, ktorých televízia osloví, aby jednoducho a pár vetami okomentovali ekonomické dianie, prípadne nejaké vládne opatrenie.
V čase krízy prichádzajú inovácie, ktoré kľúčovým spôsobom menia podstatu národného hospodárstva. Súčasný pohľad na inovácie má svoje korene v prístupea definícii inovácií, ktorej autorom je rakúsko-americký ekonóm a sociológ Joseph Schumpeter. Podľa neho inovácie sú predovšetkým kreatívna deštrukcia. Tento pojem, ktorý zaviedol v monografii Kapitalizmus, socializmus a demokracia používal pre označenie procesu industriálnej mutácie, ktorá nepretržite konštruuje ekonomickú štruktúru zvnútra, rozrušujúc starú štruktúru a vytvára novú.
